Teologické dôvody pre odmietnutie politiky SNS

Predseda Slovenskej národnej strany Ján Slota tvrdí, že politika jeho strany stojí na troch pilieroch: národnom, sociálnom a kresťanskom. Pravda je ale taká, že má ďaleko od všetkých troch. Pokiaľ sa dá ešte dnes robiť národná politika, musí sa jednať o noblesnú záležitosť na spôsob anglického kráľovského dvora alebo politických obdivovateľov americkej ústavy. Národné záujmy sa v tomto prípade povyšujú na občianske, všeobecne prospešné, etické a tak je to správne. Národ sa z masy ľudí sublimuje na kultúrnu hodnotu. Raziť národnú politiku s uboleným výrazom v tvári a vulgarizmami na jazyku, pôsobí dnes predsa len už výrazne anachronicky. Európska únia zjednocuje národy s dospelou identitou a nie urevaných pubescentov. Ľudia riešia otázky tvorivosti, uplatnenia sa, hľadajú nápady a učia sa od iných (najmä spoza hraníc). Zakladajú si rodiny nie na národnostnom, ale na ľudskom princípe, navštevujú obchodné a zábavné centrá bez ohľadu, či ich vlastní domáci alebo zahraničný investor. Popritom môžu všetci, ktorí majú o to záujem, vyznávať aj alternatívnu kultúru, pestovať bio potraviny, zakladať eko dedinky, alebo praktizovať predkresťanské, staroslovenské zvyky a obyčaje, alebo oslavovať Jánošíka, štúrovský romantizmus či páliť vatry zvrchovanosti. Žiadna exekutíva im v tom nebude brániť. Ale prečo politicky presadzovať povýšenie jedného zo segmentov (čo spoluvytvárajú spoločenskú klímu tohoto územia) na všeobecnú normu?

Druhý pilier

Z volebného programu SNS vyplýva, že druhý, teda sociálny pilier má táto strana koncipovaný pre všetkých občanov Slovenskej republiky. Sociálna sieť a služby by nemali rozlišovať, či sa jedná o občana slovenskej, rusínskej, rómskej, maďarskej či inej národnosti. I keď vieme dobre, že slová sa vravia, chlieb sa je a v praxi môže vyzerať všetko inak. Komunistické Československo neustále presviedčalo vlastných občanov, aj medzinárodné spoločenstvo o rovnakých právach pre všetkých svojich občanov, o slobode slova a náboženského presvedčenia. A stačilo napísať Chartu 77, ktorá sa odvolávala na štátom uznané dokumenty o ľudských právach, a tí, čo mali svedomie a odvahu podpísať, zažívali denne šikanovanie, výsluchy, bitky. Historická prax potvrdzuje, že ak je niekto z exekutívy zaťažený predsudkami voči niekomu a trpí nenávisťou, skôr či neskôr si na „nepriateľov“ posvieti.

Tretí pilier

Tretí pilier, tzv. kresťanský, ktorým sa Slotovci toľko oháňajú, je od kresťanstva vzdialený ako Mŕtve more od Niagarských vodopádov. Kresťanstvo v podaní SNS je konglomerát ľudovej devótnosti nezriedka zabiehajúcej do fanatizmu, manizmus (uctievanie mŕtvych predkov, oslava veľkých osobností v rode) a fundamentalisticky chápaný konfesionalizmus.
Keď sa približne roku 1300 pred Kristom židovský národ pokúšal dostať z egyptského zajatia, faraón tejto prosbe odmietal vyhovieť. Na čelo rebelantov sa nakoniec postavil prorok Mojžiš a dotiahol spor medzi Egypťanmi a Hebrejmi do víťazného konca. Faraón sa ako vládca väčšiny správal k menšine neúctivo. Nepriznával jej žiadne práva, ponižoval ju, chcel vykoreniť hebrejskú identitu, zahladiť jej zvyky a tradície. To sa veľkému panovníkovi nakoniec stalo osudným. Národ je ochotný trpieť, pokiaľ sa mu nesiaha na vieru a transcendentné myslenie, ktoré sa odráža v jeho kultúre. Ján Slota si myslí, že čas faraónov stále trvá. Chce lámať cez koleno kultúrne entity a odtlačky jedinečných tradícií, ktoré sú v každom človeku vsadené hlboko v duši. Slovák z Liptova tam má čosi iné než Horehronec alebo Bratislavčan a komárňanský Maďar čosi iné než Maďar z Keszthely. Pokus tieto originálne obrazce vymazávať a napaľovať na hardware ľudských duší stiesnenú uniformitu, končieva tragicky. Ján Slota by mal hlbšie študovať židovské a kresťanské dejiny.

Štyri dôvody proti

Vrelý vzťah Jána Slotu ku xenofóbnemu Slovenskému vojnovému štátu a snaha deifikovať prezidenta Jozefa Tisu charakterizujú aj jeho postoj ku kresťanskej viere. Slovenský štát razil tvrdú konfesionálnu politiku, ktorá preferovala jedinú cirkev, ostatné vo väčšej či menšej miere perzekvovala, niektoré úplne zakázala. Svetonázor zabiehajúci za rámec kresťanstva bol v Slovenskom štáte eliminovaný, preto judaisti, moslimovia či sekulárni humanisti boli chápaní ako zradcovia štátu a podľa toho sa s nimi zaobchádzalo. Evanjelická inteligencia v rokoch 1939-1945 viackrát reagovala na ponižujúce a neľudské jednanie s židovským obyvateľstvom. V proklamácii „Pamätný spis“ (21. 11. 1939) odsúdila klérofašistický režim, nedemokratický spôsob vlády a neľudské a nekresťanské správanie sa voči Židom. Bola preto vystavovaná ostrej spoločenskej kritike. Prezident Jozef Tiso svoj národ podnecoval k antisemitským náladám. Na oslave Hitlerových päťdesiatych narodenín pokojne prehlasoval: „Židia boli vždy rozkladným živlom. Tento sociálny a hospodársky poriadok možno uskutočniť len vtedy, keď židovstvo z nášho národného života bude definitívne vylúčené, keďže toto aj na Slovensku vždy bolo rozkladným živlom a najdôležitejším nositeľom marxistických a liberalistických ideí. Celá verejná správa je od Židov skoro už vyčistená, ich podiel medzi právnikmi a lekármi je zredukovaný na minimum a ich činnosť obmedzená na židovskú klientelu. Podobne a postupne pokračujeme aj v obchodnom a priemyselnom živote. V tomto boji o odžidovčenie nášho štátu nepomýli nás ani vnútorný, ani vonkajší odpor.“ (Gardista č. 13/1939) Je ťažké zosúladiť morálne právo s oslavou človeka, ktorý sa hlási k takýmto myšlienkam. Je to ešte ťažšie, ak je ten človek dokonca ich pôvodcom. Ak by sme mali Slotove kresťanské cítenie brať vážne, musel by najskôr jednoznačne a kategoricky odsúdiť politiku Tisovho Slovenského štátu, nie odhaľovať pamätné tabule na jeho počesť.
28. augusta 2001 sa uskutočnila medzinárodná konferencia v Ostrihome pod vedením biskupských konferencií Maďarska a Slovenska. Jej názov bol „Tisíc rokov spolu“. Zazneli tu príspevky o kresťanskej previazanosti a súnuležitosti oboch národov. Dr. Karol Pastor k záveru povedal: „Predpokladám, že v treťom tisícročí svoju kultúrnu identitu nebudeme odvodzovať ani tak od etnickej príslušnosti alebo jazyka, ale skôr od systému hodnôt. Preto je dôležité, aby sme sa prejavili ako kresťania. Zachovávajme si svoju národnú identitu, rozvíjajme ju, ale buďme predovšetkým kresťania, lebo takých nás Európa potrebuje.” Ešte výraznejším gestom sa pod pokojné spolunažívanie Slovákov a Maďarov podpísali v tomto roku biskupi oboch krajín opäť v Ostrihome. Počas slávnostnej bohoslužby si Mons. František Tondra a kardinál Péter Erdő (predsedovia slovenskej a maďarskej biskupskej konferencie) vymenili listy porozumenia, v ktorých zaznievajú hlavne slová o vzájomnom porozumení. Odmietli myšlienky nepriateľstva ako aj neustále ohliadanie sa po historických krivdách. Výzva slovenských a maďarských biskupov znie jasne: „Odpúšťame a prosíme o odpustenie!“ V akom ostrom protiklade k tomuto vyhláseniu vyznievajú invektívy politika a kresťana Jána Slotu.
Posledné zastavenie pri kresťanskom pilieri SNS je čisto teologické. Od apoštola Pavla sa dozvedáme, že v Kristovi už neznamená nič Grék, Riman, Žid, obrezaný, alebo neobrezaný. Kristus hľadí na dno ľudskej duše a vníma jej hodnoty v čírej nahote, bez nacionálnych či rasových príkras. Ani Slovák ani Maďar si za bránu smrti nezoberie svoju príslušnosť. Sme na zemi len hostia a územie, na ktorom momentálne prebýva ten ktorý národ, patrilo pred vekmi niekomu inému a možno po storočiach bude zase v správe iných národov. O privlastnení si kúska zeme mnohokrát rozhodovala obyčajná náhoda, často mocensko-politický boj spojený s intrigami, vazalstvom a pätolízačstvom. Nároky na územné členenia štátov sú hrou dejín a kultúrnych procesoch v nich. Zabúda sa pri tom všetkom na samotného človeka – na spolunažívanie, na vychádzanie v dobrom, chápanie sa a učenie sa jeden od druhého. Slota tu o sto rokov nebude, ale bude tu stále akýsi človek; Maďar a Slovák tu možno o tisíc rokov nebudú, ale budú tu stále akýsi ľudia. Zem medzi Tatrami a Dunajom nestvorili Slováci. Sme tu len hostia. A každý, kto vyznáva základné pravidlá človečenstva, má plné právo v tejto krajine pokojne žiť.
Štyri zásadné teologické dôvody pre odmietnutie politiky SNS teda sú: Hra na faraóna – preberanie politických vzorcov správania, ktoré vedú k potláčaniu kultúrnych výdobytkov iných národov.
Xenofóbny svetonázor – hlásenie sa k fundamentalistickému ponímaniu kresťanstva, vyzdvihovanie vojnového Slovenského štátu s jeho antihumánnymi zákonmi.
Rozdúchavanie národnostných vášní – kým cirkevní predstavitelia oboch krajín hľadajú historický zmier, ekumenickú spoluprácu a manifestujú vzájomné odpustenie, SNS svojou protimaďarskou agendou eskaluje napätie.
Nepochopenie transcendentného rozmeru – politika národniarov je úzko previazaná s provinčným pohľadom na svet, rozhodne jej chýba hlbšia spirituálna skúsenosť.